Je to len o chlp

Áno, čítate správne, na dámskom ochlpení, pretože to pánske nikoho zo stoličky nedvíha, skôr naopak, niekoľkodenné strnisko je považované za sexy. Ale čím to? Ako je možné, že v roku 2023 môže byť takáto téma natoľko rozhorčujúca, keď sú na programe dňa omnoho kontroverznejšie témy?

Pozrime sa na to historicky. Trend holenia totiž rozhodne nie je otázkou posledných desaťročí. Obľubu v odstraňovaní chĺpkov mali už Egypťania niekoľko tisíc rokov pred našim letopočtom. K týmto kozmetickým účelom využívali kusy mušlí, živicu aj včelí vosk. Holenie pre nich malo čiastočne rituálny význam a čiastočne ho podstupovali z hygienických dôvodov.

Počas stredoveku bolo ženské odstraňovanie chĺpkov z veľkej časti ignorované, pretože niektoré entity ako cirkev považovali prehnaný záujem o svoj vzhľad za formu marnosti a hriechu. Zlom potom prichádza s nástupom Kráľovnej Alžbety I., ktorá zahájila trend odstraňovania obočia a časti vlasov v snahe vytvoriť vyššie posadené čelo.

Koncom 19. storočia sa šírila Darwinova Teória prirodzeného výberu, ktorá spájala telesné ochlpenie s ,,primitívnym pôvodom a menej vyvinutými formami“. Byť bez ochlpenia bolo znakom toho, že sme vyvinutejší a sexuálne atraktívni, hovorí Rebecca Hertigová, expertka na gender a sexualitu.

Najväčší boom zažil tento trend na začiatku 20. storočia v Brazílii- iste všetci poznáte pojem brazílska depilácia, dôvodom sú tradičné karnevaly, ktoré sa v tejto zemi organizujú už desiatky rokov. Dámske kostými veľa kože nezahalia, preto si Brazílčanky začali odstraňovať chĺpky po celom tele.

Všeobecne by sa dalo povedať, že celosvetovo prichádza holenie na scénu vo chvíli, kedy sa začali skracovať sukne. Postupné odhaľovanie kože zapríčinilo to, že sa ženy začali viac zaoberať svojim ochlpením. Prvá reklama na odstraňovač chĺpkov Gillette predstavila prvý holiaci strojček predávaný špeciálne pre ženy, nazývaný Milady Decollette, v roku 1915 a vyzývali k holeniu tie ženy, ktoré mali v obľube nosiť odev bez rukávov. Prvou problematickou partiou teda neboli nohy, ako by sa mohlo zdať, ale podpazušie. Bolo to pravdepodobne dané tým, že bolo vo zvyku nosiť pančuchy, cez ktoré chĺpky nebolo vidieť. Lenže potom prišla kríza počas 2. svetovej vojny a nylon bol dostupný iba na vojnové účely, takže prišlo aj na holenie nôh.

Od druhej polovice 20. storočia sa trend rozšíril do celého sveta a od tej doby je veľmi premenlivý. Každú chvíľu sa rieši, či holiť, alebo neholiť, či je hygienické, keď si niekto podpazušie neoholí, či to ženy robia pod nátlakom spoločnosti, ktorá sa domnieva, že sa predsa patrí, aby mala žena dokonale hladké nohy...obľuba kozmetického priemyslu v umelom odstraňovaní nedokonalostí (či už na fotkách v magazínoch alebo vďaka moderným filtrom na sociálnych sieťach) stále pretrváva a aj napriek tomu, že sa v súčasnosti búrajú mýty a tabu svet je čím ďalej tým viac slobodný v rozhodovaní o svojom tele, stále sa nájdu jedinci, ktorí majú potrebu komentovať vzhľad ostatných.
Otázkou zostáva, či sa tento fakt niekedy zmení, alebo je to dané ľudskou náturou a zosmiešňovanie na základe zovňajška s nami bude vždy. Podstatné je, že každé telo je jedinečné a má svoje individuálne znaky a je na každom človeku, ako s nim bude zachádzať. Ak sa chcete holiť, hoľte sa, ak si chĺpky chcete nechať, nechajte si ich. Nikto nemá právo vás odsudzovať za rozhodnutie týkajúce sa vášho vlastného tela.