Sexuálne (ne)zdravie

Sexuálne dysfunkcie sú definované ako kvantitatívne poruchy sexuálnej výkonnosti. Že neviete, čo si pod tým predstaviť? Nie ste v tom sami. Ani študovaní odborníci sa nedokázali zhodnúť, čo presne sa pod týmto pojmom skrýva, preto zdroje uvádzajú veľmi rôzne pohľady a názory na danú problematiku. Najväčšia zhoda je u koncepcie multifaktoriálnej etiológie, laicky povedané, že dysfunkciu spôsobuje hneď niekoľko, nie nutne spolu súvisiacich faktorov (napr. sú s časti získané a čiastočne má pre ne jedinec genetický predpoklad).

Poďme si predstaviť základné členenie dysfunkcií, aby sme lepšie pochopili, prečo sa objavujú a ako v tele fungujú. Poruchy sa v základe delia do niekoľkých kategórií a podkategórií. Skúma sa napríklad to, ako porucha vznikla, v ktorých okamihoch sa objavuje, či má spojitosť iba s daným partnerom, či je naviazaná na špecifické podmienky…

Prvým rozdelením sú dysfunkcie primárne a sekundárne. Primárnymi chápeme tie, ktoré sa u jedinca vyskytujú od začiatku jeho života, sú teda vrodené a môžu súvisieť aj s genetickou predispozíciou. Sekundárne poruchy jedinec získava až po dlhšej dobe úplne funkčného pohlavného života. Môžu byť spojené s momentálnym fyzickým alebo psychickým stavom, typické napríklad poruchy erekcie pri používaní antidepresív. Akonáhle jedinec lieky vysadí, erektívna dysfunkcia mizne.

Ďalšou kategóriou sú úplné a čiastočné dysfunkcie. Ako z názvu vyplýva, pri úplnej poruche ide o úplne chýbanie niektorej fyziologickej kvality, napríklad lubrikácie alebo pevnej erekcie. Čiastočné poruchy sú tie, ktoré iba ovplyvňujú kvalitu a funkcia je narušená len do istej miery. Tu by sme zaradili nespoľahlivú erekciu.

Kategorizácia je určovaná tiež podľa toho, či sa poruchy vyskytujú iba s nejakým partnerom či vo všetkých prípadoch. Ak sa viažu na určitého partnera, ide o selektívnu dysfunkciu. Poruchy, objavujúce sa so všetkými partnermi patria do kategórie generalizovaných dysfunkcií.

Sexuálnymi dysfunkciami sa zaoberá tiež WHO (World Health Organization). WHO skúma spravidla poruchy funkčné, teda tie, ktoré nemajú spojitosť s vrodenými vlastnosťami a sú prevažne psychosomatického rázu. Rozlišujú niekoľko kategórií:

Strata chuti na sex je záležitosť prevažne ženského pohlavia. U mužov sa vyskytuje veľmi zriedka, a ak, ide obvykle ruka v ruke s depresiou a s ňou spojené užívanie antidepresív, ktoré poruchu sexuálnej apetencie často spôsobujú. Ani u žien však nejde o primárnu dysfunkciu. Najčastejšie je naviazaná na konkrétneho partnera, prípadne sa objavuje v náväznosti na rôzne duševné alebo telesné problémy. K sníženiu apetencie dochádza prirodzene u žien po menopauze a to kvôli poklesu estrogénnu v tele. U mužov má za následok úbytku sexuálneho apetítu pokles testosterónu, ku ktorému dochádza postupne približne po 30-tke. V oboch prípadoch dokážu aspoň čiastočne príznaky zmierniť doplnky stravy, ktoré majú za cieľ podporiť libido..

Ak sa bavíme o úplnej strate, ide o tzv. frigiditu, s týmto pojmom ste sa už určite stretli. U žien tomuto zodpovedá pošvová lubrikácia, zdurený klitoris a uvoľnenie pošvového vchodu. Ako porucha sa tu môže objaviť chýbajúce zvlhnutie. Tu je potrebné mať na mysli, že miera vlhnutia a výskytu pošvového sekrétu súvisí tiež s fázou cyklu, v ktorom sa žena nechádza a je premenlivá. Je tu zaradené tiež „nedostatočné prežívanie sexuálnej slasti“, ktoré býva spojené s frigiditou alebo s anorgazmiou. Zvláštnou klinickou poruchou patriacou pod túto kategóriu je tzv. vaginizmus, o ktorom bude reč nižšie.

U mužov hovoríme o erektívnych poruchách, ktoré zabraňujú uskutočneniu súlože.

Zriedkavé dosahovanie orgazmu alebo jeho úplná absencia je označovaná ako anorgazmia. Tento problém sa vyskytuje u vysokého percenta žien, avšak u väčšiny je riešiteľný a liečiteľný. Rozdiel medzi mužmi a ženami je v tom, že páni dosahujú orgazmus vďaka telesám vyskytujúcim sa v penise a ich mechanickému stimulovaniu. Je teda pomerne jednoduché dosiahnuť u nich požadovaný cieľ. U žien je celý systém značne komplikovanejší. Vzrušenie je závislé na správnom psychickom rozpoložení, môžeme teda povedať, že väčšina úspechu spočíva v hlave. Ak bude žena rozptyľovaná okolnými ruchmi a myšlienkami na všetko ostatné než na prítomný okamih, sexuálne vyvrcholenie dosiahne len veľmi ťažko.

U mužov je problém väčšinou opačný. Predčasná ejakulácia vedie k neuspokojeniu muža aj jeho partnerky/partnera. Menej častou poruchou je potom retardovaná alebo chýbajúca ejakulácia. Občas môže byť postihnutá len psychická zložka orgazmu a to najmä jeho zmyslové prežitie. Orgazmus telesne prebehne, ale dotyčný z neho nemá žiadny pôžitok.

Ide o stav, kedy pohyby penisu v pošve vyvolávajú v žene nepríjemné, až bolestivé pocity. Tieto problémy môžu byť spojené s nízkou sexuálnou vzrušivosťou, ale môžu sa spájať tiež s gynekologickým ochorením.

Do tejto kategórie patria jedinci, ktorí trpia obnormálne zvýšeným libidom tzv. hypersexualitou – u žien hovoríme o nymfománii a u mužov je užívaný pojem satyriáza. Tieto stavy sa prejavujú závislosťou a všetkými príznakmi s nimi spojenými. Ide o závažnú psychickú poruchu, ktorá vedie k permanentnej frustrácii a depresiám. Jedinec pociťuje neutíchajúcu sexuálnu túžbu, ktorá nie je uspokojená ani napriek tomu, že dosiahne niekoľko orgazmov denne. Z toho dôvodu nemôže ísť o fyzickú dysfunkciu.

Týmto článkom by sme mali pokrytý úvod do sveta sexuálneho (ne)zdravia. Teraz, keď už máme jasno v základnom členení porúch, môžeme si bližšie predstaviť jednotlivé ženské a mužské sexuálne dysfunkcie. V následujúcom článku si podrobnejšie rozoberieme častejšie choroby, ale aj tie menej časté a popíšeme si, ako prebieha ich liečba a ako sa dá niektorým problémom predchádzať.